Historické víťazstvo SMERu: hrozba, ale aj príležitosť

Autor: Matej Sapak | 12.3.2012 o 17:09 | (upravené 12.3.2012 o 17:16) Karma článku: 10,19 | Prečítané:  1263x

V nedeľu SMER-SD Roberta Fica dosiahol hneď niekoľko historických úspechov. Získal 1,1 milióna hlasov, v novodobej histórii Slovenska ho prekonalo len Mečiarove HZDS v roku 1992, a aj to len o necelých 20 tisíc hlasov. SMER prevalcoval pravicu dokonca aj v takých baštách ako Bratislava a zafarbil prakticky celú mapu Slovenska na červeno. Prvý krát od novembra 1989 bude teda na Slovensku pravdepodobne vládnuť jedna strana, a to hneď s pohodlnou väčšinou 83 poslaneckých mandátov. S ohľadom na výsledky prvého experimentu Roberta Fica s vládnutím v rokoch 2006 – 2010 vnímame dnes mnohí nadchádzajúcu dominanciu SMERu skôr ako hrozbu. Radšej než maľovať Fica na stenu, nariekať nad návratom zla, či donekonečna analyzovať rozklad slovenskej pravice by sme sa však teraz mali sústrediť na príležitosti, ktoré SMER má vďaka mandátu, čo dostal cez víkend od občanov.

 

Ozdraviť verejnú správu

Verejná diskusia na tému verejnej správy sa na Slovensku väčšinou obmedzuje na rozhodovanie, či tých darmožráčov rovno poprepúšťať, alebo im stačí len opäť znížiť platy. Smutnou pravdou o Slovensku je, že každoročne skoro 25 tisíc študentov odchádza už na vysoké školy študovať do zahraničia. Zo študentov, ktorí zostanú doma, si najlepších absolventov rozoberú banky, audítorské firmy, či finančné skupiny. A tí ostatní, ktorí sú ochotní pracovať aj za 700 eur hrubého mesačne, tvoria pravidlá, podľa ktorých má fungovať celý štát.

Tento stav by sa ako tak dal odpustiť pravici. Pravica by sa totiž teoreticky mala snažiť úlohu štátu minimalizovať a teda by až tak bytostne nemusela závisieť od kvalitných, dobre vyškolených a motivovaných štátnych úradníkov. Robert Fico však občanom sľubuje istoty zabezpečované silným štátom, a na to potrebuje kvalitný štátny aparát. Stav verejnej správy preto pre SMER musí byť zásadným problémom a zároveň najväčšou výzvou.

Robert Fico má vďaka svojmu mandátu jedinečnú príležitosť na dlho odkladanú reformu štátnej správy. Občania doňho vložili dôveru, o ktorú sa pri presadzovaní potrebných zmien môže oprieť. Vládnuť bude sám, nemusí sa teda obávať toho, že jeho reformu zastavia boje o vplyv medzi členmi jeho koalície. A keďže od SMERu nikto neočakáva rýchle a zásadné reformy, môže si dovoliť najprv sa poriadne zamyslieť nad tým, čo vlastne od štátnych zamestnancov očakáva, a nechať si poradiť, ako kvalitná štátna služba funguje v iných silných sociálnych štátoch Európy.

Dúfajme teda, že Robert Fico dodrží svoje slová o vláde odborníkov, a aplikuje ich nielen na posty ministrov, ale aj na ďalšie kľúčové pozície v štátnej správe. Hrozbou a zároveň príležitosťou výsledku týchto volieb je, že si Robert Fico pretvorí štátnu správu k svojmu obrazu. Ostáva dúfať, že splní svoje sľuby a nenapakuje štátnu správu tretími sesternicami synovca Viery Tomanovej.

Vrátiť význam a dôstojnosť úradu vlády

Napísať, že po vláde Ivety Radičovej by mal Robert Fico vrátiť úradu vlády dôstojnosť, na prvý pohľad vyzerá aspoň pre pravicového voliča ako zlý a nevkusný vtip. Ja však nehovorím o poste a povesti samotného predsedu vlády. Hovorím o podstatne menej známom Úrade vlády, ktorý by mal predsedu vlády podporovať a poskytovať mu informácie potrebné pre riadenie vlády a krajiny.

Paradoxom poslednej Ficovej vlády bolo, že ako silný a pomerne autoritatívny premiér nepotreboval podporu vlastných kvalitných úradníkov, pretože vo väčšine prípadov mohol priamo zadávať prácu jednotlivým ministerstvám. A keď sa už raz právomocí a rozpočtu pre svoj úrad Robert Fico vzdal, bolo pre podstatne slabšiu Ivetu Radičovú prakticky nemožné získať ich späť od koaličných partnerov, ktorí si chránili svoje sféry vplyvu, či od silného ministra financií, ktorý potreboval konsolidovať rozpočet.

Výsledkom hodným Machiavelliho je, že ak sa situácia nezmení, prakticky každý koaličný premiér bude po Robertovi Ficovi vyzerať slabý. Ak však Robert Fico myslí vážne svoje slová o vláde odborníkov, potom jeho ambíciou by nemalo byť priamo riadiť jednotlivé ministerstvá. Naopak, Robert Fico by mal nechať svojich budúcich ministrov robiť si svoju prácu, a sám by sa mal sústrediť na budovanie kvalitného úradu vlády, ktorý jemu aj jeho nástupcom pomôže dôstojne riadiť našu krajinu.

Prestať rozprávať o vedomostnej spoločnosti a začať ju budovať

Už od roku 2005 si všetci uvedomujeme, že Slovensko nemôže byť len výrobnou linkou Európy, a že nechať sa šikanovať Kórejcami a Taiwancami pri výrobných pásoch za skoro minimálnu mzdu nebude Slovákov baviť večne. Na túto tému sa už popísali stohy papiera, v rokoch 2006 – 2010 sme dokonca mali podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, reálne zmeny však ešte stále veľmi nebadať. Vláda Ivety Radičovej však urobila dôležité prvé kroky, od ktorých sa môže Robert Fico odraziť.

Vznikla Rada vlády SR pre inovácie, ktorá koordinuje činnosť pre vzdelanostnú spoločnosť kľúčových ministerstiev. Splnomocnenec vlády SR pre vedomostnú ekonomiku pripravil rámcový návrh 26 konkrétnych opatrení, ktoré Slovensko potrebuje na vytvorenie inovačného ekosystému. Minister hospodárstva pripravil projekt Singapur, ktorý sa snaží znížiť regulačné bremeno a zlepšovať podnikateľské prostredie. A minister školstva zozbieral pre svojho nástupcu kľúčové informácie o výkonnosti slovenského školstva, ktorých rozsah a kvalitu nám závidí celá Európa.

Ficova vláda bude teda mať pre prípravu kvalitných reforiem v oblasti školstva, vedy a inovatívneho podnikania viac informácií ako ktokoľvek pred nimi. Odborníci vybratí Robertom Ficom majú jedinečnú príležitosť tieto informácie využiť a nadviazať na ne. Na rozdiel od pravicového zlepenca a vďaka silnému volebnému mandátu zároveň vládu Roberta Fica nebudú brzdiť kompetenčné spory a ideologické rozpory.

Ak teda dokáže vláda Roberta Fica dať pripraveným stratégiám ten správny smer a využiť ich potenciál, dúfam, že o štyri roky už nebudeme čítať o alarmujúcom a zhoršujúcom sa stave  slovenskej vedy či podnikateľského prostredia, ale skôr o diagnostike a liečbe rakoviny či o nových medzinárodne úspešných aplikáciách penového hliníka z dielne SAV, o ďalších slovenských firmách čo dobíjajú svetové trhy ako ESET, či o nových fabrikách a laboratóriách, ktoré sme na Slovensku vybudovali za eurofondy.

Záverom

Nech Róbert Fico rozpráva svojim voličom čo chce, pravicový zlepenec Ivety Radičovej po sebe nezanechal len platinové sitká, rozvrátené vojenské obranné spravodajstvo, či kolabujúcu daňovú správu. Tak ako v roku 2006 odovzdala Dzurindova vláda Ficovi krajinu vo výbornom stave a umožnila mu zožať slávu za prijatie eura, tak aj dnes za rok a pol vládnutia pravicová vláda opäť raz pre Fica stihla vytvoriť podmienky pre niekoľko ďalších kľúčových reforiem. Zostáva len dúfať, že tento krát Róbert Fico príležitosť využije lepšie, ako naposledy.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?